História
Trenčianske Teplice je kúpeľné mesto známe svojou malebnosťou a je vyhľadávaným miestom pre liečenie porúch pohybového ústrojenstva. Stalo sa tiež významným centrom hudobného života, najmä vďaka organizovaniu hudobných liet, ktoré majú už viac ako 50-ročnú tradíciu. Je preto ľahko pochopiteľné, že na prelome 20-tych a 30-tych rokov si vyhliadli Trenčianske Teplice členovia vedenia Speváckeho zboru Slovenských učiteľov (SZSU) so zámerom vybudovať tu svoj domov. Myšlienka sa uskutočnila a vďaka obetavosti slovenského učiteľstva bol vybudovaný Domov SZSU, ktorý stojí na dnešnej Partizánskej ulici. Po oslobodení prešiel Domov určitými reorganizáciami a postupne sa stal centrom hudobného života nášho učiteľstva.
Komorný orchester slovenských učiteľov (KOSU) bol založený v júni 1963 pri Klube školstva a kultúry ROH v Trenčianskych Tepliciach z iniciatívy vtedajšieho riaditeľa Domova SZSU Rajmunda Baláža a hudobného skladateľa Karola Pádivého. V apríli 1964 dostáva orchester pomenovanie Komorný orchester učiteľov a stáva sa samostatnou umeleckou zložkou Domova SZSU. Až začiatkom roku 1968 je orchester premenovaný na "Komorný orchester slovenských učiteľov" a ako samostatná zložka Domova SZSU prechádza spolu so SZSU pod priamu pôsobnosť Ministerstva školstva SSR.
KOSU vznikol ako ďalšie celoslovenské učiteľské inštrumentálne teleso. Jeho pôvodné poslanie spočívalo v dobrovoľnom združení učiteľov hrajúcich na sláčikové hudobné nástroje zo všetkých typov škôl, najmä však z ľudových škôl umenia, a takto im umožniť rozvoj hráčskej techniky a umelecký rast. Cieľom jeho pôsobenia je interakcia medzi hráčom a poslucháčom. Najvážnejší zámer však spočíval a dodnes pretrváva v organizovaní výchovných koncertov pre žiakov a študentov na území Slovenska. KOSU takto spĺňa nenahraditeľnú funkciu pri formovaní estetického cítenia našej mládeže a objektívne vypĺňa aj nedostatky spôsobené absenciou výučby hudobnej výchovy na našich školách. Vďaka obetavosti a nadšeniu členov orchestra sa živá hudba dostáva aj do najodľahlejších kútov Slovenska, kde sa deti so živým orchestrom vážnej hudby ešte nestretli.
Zriaďovateľom orchestra je Domov Speváckeho zboru slovenských učiteľov (DSZSU). Prvý diregent KOSU Karol Pádivý bol už v tom čase známy skladateľ a dirigent vojenských dychových orchestrov. Žiaľ, zakrátko zomrel, a tak v roku 1964 preberá dirigentský post Ladislav Hrdina, profesor konzervatória v Bratislave. KOSU viedol až do roku 1970. Po nečakanej a náhlej smrti prof. L. Hrdinu začiatkom roku 1970 viedlo toto umelecké teleso viacero dirigentov, ktorí úspešne pokračovali v práci svojich predchodcov. Po úmrtí prof. Hrdinu to bol Ján Pragant, profesor Konzervatória v Bratislave, druhým dirigentom sa stal Gabriel Patócs, člen Slovenskej filharmónie. Pre zaneprázdnenosť oboch dirigentov nastáva v súbore stagnácia a orchestru hrozilo rozpustenie. V kronike KOSU sa píše, že v októbri 1971 preberá úlohu dirigenta hudobný skladateľ Július Kowalski, po ňom od roku 1975 Bohumil Urban, profesor husľovej hry na Konzervatóriu v Žiline. Od roku 1983 teleso pracuje pod umeleckým vedením Pavla Tužinského, absolventa VŠMU v Bratislave. Od neho orchester prevzala v roku 1990 prvá dirigentka Alica Matušíková, riaditeľka ZUŠ v Nitrianskom Pravne, ktorá orchester úspešne dirigovala do roku 2005. V roku 2006 na dirigentskom poste pôsobil Karol Medňanský, avšak už začiatkom roku 2007 preberá umelecké vedenie orchestra Alžbeta Ševečková.
